Články

Postupy na Husom stoku 1

Jaskyňa Husí stok 1 je lokalizovaná na začiatku Parinskej doliny, asi 4,7 km západne od obce Horné Orešany. Jaskyňa je vytvorená v jursko-kriedových vápencoch vysockého (krížňanského) príkrovu, v krasovom území kuchynsko-orešanského krasu. Jaskyňa sa nachádza šikmo povyše krasovej vyvieračky Husí stok, asi 25 výškových metrov nad ňou v nadmorskej výške 342 m n. m.. Nad touto jaskyňou sa 35 m po ľavej strane nachádza jaskyňa Husí stok 2 (Lačný 2007).

Z histórie prieskumov

Keďže sa vchod do jaskyne nachádza v blízkosti lesnej cesty, dá sa predpokladať, že jaskyňa je známa od nepamäti. Prvý opis jaskyne je známy z pera Pavla Nemčeka (1967), ktorý jaskyňu po prvý raz aj orientačne zmapoval (Obr. 1). Z jeho práce sa dá dočítať, že už vtedy tu lokalizovali prievany. Usúdili však, že postup by bol možný iba za pomoci trhaviny. Sporadické akcie tu uskutočňovali počas 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia (L. Nemček, P. Zvonár a Š. Žák). Zároveň na tejto lokalite začínajú koncom 80-tych rokov pracovať mladí jaskyniari (Z. Ágh, M. Griflík, E. Kapucian a B. Šmída), ktorí neskôr prechádzajú pod OS Chtelnica. Venujú sa ako jaskyni Husí stok 1, tak i Husiemu stoku 2.

Súčasný prieskum

Na lokalite sme začali pracovať na jeseň v roku 2006. Predchádzal tomu objav cca 5 m v jaskyni Husí stok 2, kde sme sa dostali do závalových častí. Rozhodli sme sa teda náš prieskum zamerať práve na Husí stok 1.

Začali sme pracovať nad jaskyňou v komíne. To preto, aby sme obišli zával v horizontálnej časti jaskyne. Neskôr sme komín po celom profile vyčistili a fyzicky prepojili s horizontálnou časťou jaskyne. Teraz nám už nehrozili závaly z tohto komína a mohli sme začať kopať priamo do masívu. Ešte koncom roka 2006 sme stihli tento komín vystužiť a zabetónovať. Na týchto prácach sa podieľali najmä P. Halenár, A. Lačný, M. Kočkovský, M. Zvonár a novozačínajuci jaskyniari I. Lietavec a M. Ohrablo.

Začiatkom roka 2007, sa však pri výkopových prácach na lokalite dostávame na pevné dno, ktoré sa ďalej nedalo kopať (pozn. bol to najmä názor A. Lačného). Preto sme ešte v ten deň lokalitu opustili a presunuli sa do jaskyne na Jelenci. Na jaskyňu sme temer úplne zanevreli.

Prelom prichádza až v novembri 2008, kedy sa I. Lietavcovi a M. Ohrablovi podarilo prekopať cez niekoľko centimetrovú presintrenú kôru, pod ktorou sa nachádzal už iba jemný, naplavený sediment. V tomto sedimente nachádzame rôzne opracované nekrasové obliačiky, ktoré majú fluviálny pôvod. Nachádzame tu najmä pieskovce a ílovce veľkosti do 2 cm. To dokladá, že jaskyňou v minulosti prúdil podzemný tok. Domnievame sa, že by mohlo ísť o starú vyvieračku (Lačný, 2011).

Pri prácach sa však opäť dostávame do úzkych puklín. Rozhodli sme sa preto na rozširovanie použiť látku Cevamit (látka podobná cementu, ktorá pri styku s vodou zväčšuje svoj objem). K výkopovým prácam sa k nám pridáva aj L. Benian a M. Jánošík. Pukliny sú však užšie a užšie, čo nás veľmi deprimuje. Na lokalite opäť prestávame pracovať.

Nebyť Mateja Zvonára, pravdepodobne sa na lokalitu už nikdy nevrátime. Ten sa však po neúspešných prácach v jaskynke v oblasti Komberka rozhodol ešte raz zasondovať na Husom stoku. Práce boli až nadľudské, keď v prvé dni sám vynášal cez úzke pukliny pekáč a namiesto lana používal vodítko od psa. Áno vážení, aj takto sa kope v Malých Karpatoch. Neskôr sa k nemu pridáva aj M. Kočkovský a A. Lačný. Vtedy sa už začína črtať puklina a dokonca je citeľný i jemný pulzný prievan.

Akcie na lokalite sa začínajú zintenzívňovať. Ťažíme predovšetkým jemnozrnný sediment a rozrušujeme väčšie balvany. Prievan však načas strácame...

Veľký zlom v prácach nastal 20.8.2011, kedy v rámci nášho jaskyniarskeho zrazu sa podarilo M. Zvonárovi, M. Ohrablovi, I. Lietavcovi a P. Šestákovi pri výkopových prácach objaviť prvé voľné priestory. M. Zvonár to opisuje takto: “ Všetok materiál bol vytransportovaný von a dokonca sa nám podarilo aj sienku trocha prehĺbiť. Neskôr sa s Michalom striedame. Ten kopal v smere pukliny - dopredu, ja som sa sústredil na zahĺbenie po celom profile, ktoré by nám pomohlo prekonať dva väčšie bloky pred nami. Už asi po pol hodine sa nápadne zmenil charakter ťaženého materiálu. Najprv to boli len kamene a červená terra rossa, neskôr pozdĺžne sa rozpadajúce vápence sfarbené do žlta. Na minulých akciách sme v týchto miestach spozorovali prievan, ktorý neskôr zmizol – domnievali sme sa, že jemné sedimenty upchali voľnejšie miesta medzi blokmi. Po odvalení menšieho kameňa začal z diery fučať intenzívny chladný vzduch. Z diery veľkej asi ako dno pohára fúkal vzduch ako z fénu! Pri tomto ,,objave“ podskočí srdce nejednému jaskyniarovi. Keď som na to upozornil chlapcov začali žartovať, že do nových priestorov môžem hneď zlaniť 60 m predlžovačkou, ktorá bola pri jaskyni. Po odstránení ďalších kameňov som uvidel menšiu puklinku, v ktorej bol vidieť nátek vápenca s jedným brčkom. Keďže som nechcel malý voľný priestor zasypať, bola to priam archeologická práca, kedy som drobné kamienky veľmi opatrne vyťahoval. To nový člen Peter netrpezlivo čakal na ďalší naplnený pekáč. Po rozobratí okienka a prvom nahliadnutí som zastal bez slov... Puklina s hĺbkou cca 3 a dĺžkou 5 metrov mi vyrazila dych. V pukline širokej asi 40 cm bolo veľké množstvo brčiek, krásnych zácloniek a červených nátekov (Obr. 2) a veľkou kolóniou komárov. Po zakričaní krásneho slova ,,objav!!!“ a s úsmevom na perách sme sa všetci vystriedali a obdivovali ohromné prekvapenie! To sa už ale intenzívny prievan zmenil na chladný vzduch, asi rozšírením okienka. Neskôr prišiel aj Sašo, ktorý nám najprv neveril a myslel si, že len žartujeme, keď vyšiel von a popodával všetkým ruky, stále krútiac neveriacky hlavou, zhodnotil náš dnešný postup slovami ,,gratulujem chlapci“. Nikto z nás to totiž nečakal niečo podobné.“

O pár dní neskôr sa nám nám podarilo objaviť v juhovýchodnej časti jaskyne sienku s peknou krasovou výzdobou (Obr. 3). Tu sa nachádza aj riečny náplav, ktorý v súčasnosti ťažíme. Takisto sa nám podarilo objaviť úzku puklinu potiahnutú pizolitmi smerujúcu severným smerom.

Po rozšírení severozápadnej pukliny sa nám podarilo objaviť priepasť hĺbky 3 metre, ktorá je však zarútená (Obr. 4). Na jej konci sme si však všimli, že strany pukliny sú z odlišnej horniny (Obr. 5). Po odobratí hornín a následného mikroskopického štúdia sa našli mikrofosílie, na základe ktorých možno určiť o aký karbonát sa jedná a akého je veku. Hornina bola vyhodnotená M. Sýkorom a A. Lačným na katedre geológie a paleontológie UK nasledovne: svetlá hornina – karbonát značne tektonizovaný, obsahoval mikrofosílie kalpionel, zaradený bol do obdobia titón-berias (jura-krieda), tmavočervená hornina – karbonát, tektonozovaný, so stylolitmi po tlakovom rozpúšťaní, obsahoval články echinodremáta, zaradený do obdobia kimeridž (vrchná jura). Na základe týchto zistení, sa možno domnievať, že puklina vznikla na litologickom rozhraní dvoch typov karbonátov. Toto rozhranie bolo neskôr tektonizované. V mladšom období využil túto poruchu podzemný tok, ktorý ju vo vrchných partiách rozšíril do súčasných priestorov.

Záverom tohto článku treba dodať, že sa nám podarilo dĺžku jaskyne z 9 m predĺžiť na 31,5 s deniveláciou -10 m. Na lokalite sme od roku 2006 odpracovali 44 pracovných akcií. Chceme preto poďakovať všetkým generáciám jaskyniarov, ktorí sa podieľali na prieskume tejto jaskyne.

 

Príspevok bol vypracovaný s podporou projektu VEGA č. 1/0747/11 „Geoevidencia krasových foriem a objasnenie genézy závrtov na vybraných plošinách Malých Karpát“.

/Alexander Lačný, Matej Zvonár/

 Literatúra:

LAČNÝ, A. 2007. Kuchynsko-orešanský kras v rajóne OS Dolné Orešany. Spravodaj SSS, 38, 1, 53-57.

LAČNÝ, A. 2011. Príspevok ku genéze krasu a jaskýň v Dlhom vrchu (Kuchynsko-orešanský kras, Malé Kapraty). Slovenský kras, 49/1, 57-76.

NEMČEK, P. 1967. Pracovný denník skupiny Strapek. Manuskript, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, nestránkovaný dokument.

Techncké denníky OS Dolné Orešany

Digitálna geologická mapa Slovenskej republiky v M 1:50 000., www.geology.sk, podklad: M. Maheľ; 1972; Geologická mapa Malých Karpát; http://mapserver.geology.sk:8080/gm50

 

hs1podorys

 

hs1 rozvinuty

hs1

hs2

hs3

hs3

hs5

 

sasol | 21.03.2012 14:18 |

K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre!

Pridanie komentára / Prihlásenie

Na pridanie komentára sa musíte najprv prihlásiť!



speleoskola.sk

malekarpaty.com