VITAJTE U JASKYNIAROV ZO SPELEOKLUBU TRNAVA

Najnovšie aktuality:

O zaniknutej jaskyni v blízkosti obce Píla (Malé Karpaty)

Sporadicky sa jaskyniarom stáva, že ich oslovia ľudia, že poznajú tú, či onú jaskyňu a či onej  vôbec jaskyniari aj vedia. Väčšinou o nej vedia. Iná skupina ľudí, je záhadnejšia a tvrdia, že síce oni sami nevedia, kde sa presne jaskyňa nachádza, ale ich predkovia, či známi im o nej v minulosti rozprávali. Príbeh o Pílanskej jaskyni, je asi kombináciou oboch týchto prípadov, aj keď je isté, že jaskyňa na Píle v minulosti existovala. To potvrdzuje viacero nezávislých prameňov. S jej identifikáciou v budúcnosti však bude ešte nejeden problém.

Po ohlásení zaniknutej jaskyne starostom obce Píla pánom Radovanom Mičunekom sme dňa 12.3.2016 vykonali povrchový výskum a zhodnotili možnosti prieskumov v tejto oblasti. Povrchovej akcie sa zúčastnilo viacero malokarpatských jaskyniarskych klubov a dokonca dva kluby venujúce sa historickému podzemiu. Menovite sa akcie zúčastnili: František Peško, Juraj Slovák, Radovan Mičunek, Peter Magdolen, Radko Nevařil, Radovan Dočolomanský, Marek Velšmid, Karol Pukančík, Matúš Sládok, Michal Jánošík, Martin Kočkovský a autor článku.

Zaniknutá jaskyňa by sa mala nachádzať v starom opustenom lome (?nad opusteným lomom) asi 500 m severozápadne od kóty Stará skala (456 m) v katastri obce Dubová v nadmorskej výške 265 m (N48° 23´ 34,9¨ E17°18´51,1¨). Územie je súčasťou Cajlanského krasu.

Opustený lom bol v minulosti využívaný na ťažbu vápenca a v blízkosti sa nachádzajú aj vápenné jamy na jeho ďalšie spracovanie. V okolí lomu je viacero sondážnych jám, keďže vápence sa tu často striedajú s kremencami. Hydrogeologicky aj speleologicky je to zaujímavá lokalita. Na severovýchod od lokality sa nachádzajú zachytené pramene Maruša, ktorých výdatnosť dosahuje v priemere 60 sek/l.

Po lokalizácii a príchode do starého lomu sme vytipovali za pomoci prútikára P. Magdolena jednu lokalitu v pravej časti lomu, v blízkosti skaly, kde by sa mala neznáma puklina nachádzať v hĺbke asi 5 až 6 m. Nad lomom po ľavej strane sa nachádza ešte jedna ostro zarezaná priehlbina, ktorá má atypický tvar oproti všetkým iným. Môže to byť však iba náhoda a subjektívne pocity autora. Inak sme nič významnejšie nenašili. Juraj Slovák, ktorý bol v minulosti zamestnancom Hradu Červený Kameň a výborný znalec miestneho okolia spomína, že aj on túto lokalitu pozná a v minulosti ju navštívil.

Príbeh o jaskyni na Píle

Asi v polovici akcie sa nám podarilo priviezť na lokalitu deväťdesiatročného pána Františka  z Píly. Pán bol veľmi čiperný a dokonca s nami vyšiel aj nad lom. Jeho svokor pracoval u majiteľa lomu pána Slávika. Ten mu ukázal v minulosti aj miesto, kde sa jaskyňa nachádzala. Ako bývalý zamestnanec lesov mal dobrú orientáciu. Zaviedol nás nad opustený lom, nad jeho ľavú stranu, kde sa nachádza viacero plošiniek so sondážnymi jamami. Podľa jeho tvrdení by sa na jednej z nich mal nachádzať zahádzaný vchod do jaskyne. V teréne však s určitosťou nevedel presne určiť, na ktorej plošinke to presne je. Vyrozprával nám však zaujímavý príbeh, ktorý sa viac-menej zhoduje aj s inými rozprávaniami obyvateľov obce Píla o zaniknutej jaskyni.

Zaniknutý lom mal v minulosti od Lesov prenajatý súkromník pán Michal Slávik (nar. okolo r. 1880). Bol to veľmi dobrý odborník a okrem ťažby vápenca sa zaoberal aj jeho ďalším spracovaním. Najväčšia činnosť lomu sa datovala do medzivojnového obdobia, no najmä neskôr počas Slovenského štátu. Počas ťažby narazili robotníci z lomu na otvor do podzemia. V tom čase tu pracoval aj jeho svokor. Zistili, že v dutine sa nachádza kvapľová výzdoba a z diery tiahne studený vzduch. Išlo o niekoľkometrovú dutinu. Prieskum spočiatku financoval miestny mlynár Brunovský. Dosiahli hĺbky asi tri až štyri metre. Neskôr však prieskum jaskyne nemal kto financovať. PánFrantišek bol v minulosti pri už zahádzanom otvore, ktorý mu ukázal jeho už spomínaný svokor. Ako, kedy a prečo jaskynný otvor zanikol sa rozprávania rôznia.

Geofyzikálne práce

Keďže neexistujú relevantné údaje o presnom vchode do jaskyne a v blízkosti sa nachádzalo množstvo antropogénnych jám, nebolo možné odlíšiť pri povrchovom prieskume zaniknutý vchod jaskyne od týchto jám. Za najvhodnejšiu geofyzikálnu metódu pri tak veľkom území bola zvolená metóda dipólového elektromagnetického profilovania. Geofyzikálne práce realizovali pracovníci Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky PriFUK, Dr. Dostál a Dr. Putiška dňa 17.3.2016. Vychádzali sme pri tom z myšlienky, odlíšenia sondážnych jám a zasypaného otvoru do jaskyne na základe hrúbky hlinitých sedimentov. Očakávali sme, že sondážne jamy, ktoré boli realizované za účelom kvality vápenca neboli spätne zasypávané a tým pádom nebude hrúbka hlinitých sedimentov taká veľká, ako pri zasypanom otvore do jaskyne. Dipólové elektromagnetické profilovanie je založené práve na vodivosti okolitého prostredia. Chceli sme preto odlíšiť vodivejšie vrstvy hlín väčších hrúbok od menej vodivého kompaktného vápenca. Celkovo bolo realizovaných 6 profilov nad opusteným lomom vytypovaných na základe rozprávania pána Peška a prebiehajúcich cez depresie v teréne. Po spracovaní výsledkov sme však dospeli k záveru, že žiadne významné zmeny v horninovom prostredí sme cez depresie nezaznamenali. Nebolo preto možné vytýčiť jednu z jám za potenciálny jaskynný otvor, kde by v budúcnosti mohli prebiehať speleologické práce. Pri geofyzikálnych prácach sme povrchovo preskúmali ešte jeden väčší lom nachádzajúci sa povyše už popisovaného lomu. V časti tohto lomu vidno stopy po činnosti vody v podobe menších krasových kanálikov (Obr. XX). Inde sme zasa našli vystupujúcu skalu a pod ňou plytkú jamu (Obr. XX). Ktovie, možno je toto zasypaný vchod do podzemia. Geofyzika však ani tu nič výrazné nezaznamenala.

 

Záver výskumu

I keď sa nám síce nepodarilo identifikovať zasypaný vchod do podzemia geofyzikálnymi metódami, pokúsime sa ešte v zimných mesiacoch navštíviť lokalitu a preveriť situáciu ohľadom prípadných výduchov z jaskynného otvoru. Potenciál na peknú jaskyňu z hľadiska geológie aj hydrogeológie tu nepochybne je. Či sa však podarí identifikovať pôvodný vchod do podzemia je nateraz otázne.

/Alexander Lačný, Foto: M. Velšmid/

sasol | 01.09.2016 11:42 |

K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre!

Pridanie komentára / Prihlásenie

Na pridanie komentára sa musíte najprv prihlásiť!



speleoskola.sk

malekarpaty.com